Zdroj: Wüstenrot
Pred rizikom škôd spôsobených vedením služobného auta, poškodenia majetku zamestnávateľa či spôsobenia inej škody počas vykonávania práce sa najčastejšie chránia tí, ktorí v práci využívajú motorové vozidlo. Až 71 percent zamestnaných bez ohľadu na druh profesie sa obáva škody spôsobenej vedením motorového vozidla alebo prácou na pracovnom stroji, ako sú napríklad vysokozdvižné vozíky. Do akej sumy je zamestnávateľ oprávnený žiadať náhradu škody od zamestnanca?
Podľa analýzy poisťovne Wüstenrot poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania najčastejšie využívajú tí Slováci, ktorí v zamestnaní využívajú služobné motorové vozidlo alebo iný pracovný stroj. V poisťovni evidujú až 71 percent poistených, ktorí si v rámci tohto poistenia nechávajú pripoistiť motorové vozidlo do 3,5 tony alebo aj pracovný stroj. Týka sa to všetkých zamestnancov, ktorí pri práci využívajú zverené služobné vozidlo, manipulujú s rôznym materiálom alebo tovarom s motorovými aj nemotorovými vozíkmi a taktiež vodičov hromadnej dopravy.
Z analýzy poisťovne ďalej vyplýva, že spomedzi povolaní sa škôd spôsobených v zamestnaní najviac obávajú vodiči motorových vozidiel do 3,5 tony. Tí sú v prípade poistenia najviac zastúpenou skupinou. Táto skupina vodičov tvorila v minulom roku 20 percent z poistených. Vodiči sú deň čo deň súčasťou cestnej premávky, kde je vysoké riziko spôsobenia škody na majetku, ale takisto aj na ľudskom zdraví, preto je pochopiteľné, že chcú byť v prípade nepríjemností chránení poistením. Poisťovňa hradí nielen škody spôsobené poškodením alebo zničením majetku počas vykonávania povolania, ale aj škody vzniknuté na zdraví a usmrtením.
Druhou najviac zastúpenou skupinou sú skladníci, ktorí majú povolenie na vysokozdvižný vozík a hneď za nimi nasledujú skladníci bez tohto povolenia. Výsledky analýzy odrážajú skutočnosť, že práca v logistike patrí medzi tie s najvyšším rizikom spôsobenia škody. Prvú päticu zamestnaní klientov dopĺňajú záchranári a administratívni pracovníci. Poistenie kryje tiež napríklad poškodenie alebo zničenie zverenej výpočtovej techniky, takže má určite svoj zmysel aj v administratívnom odvetví.
Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať náhradu škody maximálne do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v hrubom, a to aj v prípade zamestnancov štátnej služby. Od príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície je zamestnávateľ oprávnený požadovať náhradu škody do výšky trojnásobku hrubého mesačného zárobku štátneho zamestnanca.